V aktuálnom článku si priblížime problematiku osobného bankrotu, oddlženia a niektoré s tým súvisiace inštitúty. Čitateľom tiež prinesieme krátke zhrnutie o tom, kedy, kto a za akých podmienok môže vstúpiť do osobného bankrotu (tzv. malého konkurzu) a pristúpiť k oddlženiu a v tejto súvislosti spomenieme aj dôležitý rozdiel medzi osobným bankrotom a inštitútom oddlženia.
Právny rámec pre osobný bankrot
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov alebo uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom ustanovenom v reštrukturalizačnom pláne. Dlžník je podľa tohto zákona v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Zákon tiež predpokladá, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
Platobná neschopnosť
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje, že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) tohto právneho predpisu, predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Poznámka:
Pre právnické osoby platí iná právna úprava, tiež ustanovená v § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Predlženie
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa pritom vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.
Poznámka:
Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
Povinnosť dlžníka odvrátiť úpadok
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá každému dlžníkovi zákonnúpovinnosť predchádzať úpadku. V praxi to znamená, že ak je dlžníkovi známe, že mu hrozí úpadok, je povinný konať a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku.
Hroziaci úpadok
V tomto roku vstúpila do platnosti a účinnostinová právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá priniesla do praxe úplne nový právny inštitút pod názvom hroziaci úpadok. Tento je upravený v ustanovení § 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a hovorí o tom, že dlžník je v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť. Tento inštitút má preventívnu povahu a hlavnou snahou s ním spojenej legislatívy je predchádzanie konkurzu.
Podľa tohto ustanovenia platí, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.
Ako sme už uviedli, dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu, čo je tiež nové v našom právnom poriadku.
Poznámka:
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 4a ustanovuje aj ďalšie povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.
Osobný bankrot (Malý konkurz)
Právna úprava osobného bankrotu (malého konkurzu) sa týka fyzických osôb a fyzických osôb podnikateľov (SZČO, živnostníkov) a je upravená v zákoneo konkurze a reštrukturalizácii. V ustanovení § 106 je obsiahnutá právna úprava tzv. malého konkurzu (osobný bankrot), ktorý umožňuje oddlženie fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom (živnostníkom).
Hlavným cieľom tejto právnej úpravy je urýchliť a zjednodušiť pomerne zložité a komplikované konkurzné konanie. Aby sa však mohla fyzická osoba zbaviť svojich dlhov prostredníctvom tohto zrýchleného konania, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky.
Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu
Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že:
- štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri,
- dlžník má ustanovený štatutárny orgán,
- návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
- bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
- dlžník neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 alebo ods. 4 Obchodného zákonníka
- podľa posledných 5 účtovných závierok nemal dlžník záväzky vyššie ako 1 000 000 eur.
- podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur
- vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy
- návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka.
Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať samotný dlžník alebo ktorýkoľvek z veriteľov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa (živnostníka) alebo fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom. Dlžník musí pritom spĺňať podmienku platobnej neschopnosti tak, ako je uvedené vyššie.
V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania.
Účinky začatia konkurzného konania
Začatie konkurzného konania má aj viaceré výhody pre samotného dlžníka. Začatie konkurzného konania totiž bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.
Ďalšie účinky začatia konkurzného konania:
- na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie a skôr začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
- na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva,
- ak je vedené konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, toto konanie sa tiež prerušuje a nemožno rozhodnúť ani o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.
Zákon ďalej ustanovuje, že dlžník je po začatí konkurzného konania povinný obmedziť svoje podnikateľské činnosti len na bežné právne úkony upravené v ustanovení § 10 zákona o konkurze. Jedná sa pritom o úkony, ktoré sú nevyhnutné najmä na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka, ako aj osôb voči ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť.
Za bežné právne úkony, ktoré môže dlžník vykonávať počas prebiehajúceho konkurzného konania, sa nepovažujú napríklad nasledovné:
- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
- nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
- prevod / prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
- výkon iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
Poznámka:
Nevýhodou inštitútu malého konkurzu je skutočnosť, že pohľadávky neuspokojené v konkurznom konaní nezanikajú. Veritelia tak môžu požadovať ich splatenie aj po ukončení konania. To je aj základný rozdiel v porovnaní s inštitútom oddlženia.
Oddlženie
Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, sa môže domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Právnu úpravu oddlženia obsahuje § 166 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Pre oddlženie je tiež charakteristické, že dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.Ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.
Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 166d ustanovuje, že nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom zastaveného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname svojho majetku ako obydlie.
Rozhodnutie o oddlžení
O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
Ako sme už vyššie spomenuli, jeden z hlavných rozdielov v právnej úprave osobného bankrotu a oddlženia a spočíva v nasledujúcej právne úprave: Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
Zároveň pri oddlžení platí, že ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
Zhrnutie na záver
Ako reakciu na uplynulé dva roky, ktoré boli náročné aj pre podnikateľov, súčasná platná a účinná legislatíva postupne prichádza s viacerými legislatívnymi riešeniami, v rámci ktorých ľudí podporuje v udržaní ich podnikateľskej činnosti, pracovných miest, ako aj v zvládnutí rôznych zložitých životných situáciách. Inštitút hroziaceho úpadku, osobný bankrot (malý konkurz) aj oddlženie fyzických osôb sú zákonné a efektívne nástroje, ktoré pomáhajú predchádzať škodám, ktoré ľuďom ešte len hrozia ako aj v situáciách, kedy už škoda vznikla a snažia sa ju napraviť. Pokiaľ uvažujete o vstupe do osobného bankrotu alebo zvažujete využitie inštitútu oddlženia a potrebujete konzultovať, či by boli pre vás tieto nástroje vhodné a použiteľné, môžete nás kontaktovať prostredníctvom uvedenej e-mailovej adresy či telefonicky.
